Môj farebný denník

V našej spoločnosti vidíme veľa vecí často naopak. Zlo je pre nás dobro a čierna farba zase biela. Málokedy sa nájde dieťa ktoré vykríkne že „cisár je predsa nahý“.

Peňažné bohatstvo v našej spoločnosti znamená prestíž, hrdinstvo a obdiv. Pozrime sa však na takéto bohatstvo z inej strany.

Je ťažké naučiť sa žiť s menším množstvom peňazí keď takmer všetko v našej spoločnosti je založené na nich. Ani mne sa to vždy nepodarí a niekedy sa pristihnem ako túžobne rozmýšľam nad najnovšími výdobytkami techniky, ktoré sú mi však v konečnom dôsledku viac na obtiaž ako na prospech. Aj keď som sa k peniazom vedel dostať, na mojom rebríčku hodnôt neboli na prvom mieste. Ak by som ich zhromažďoval veľa, okrádal by som ostatných !

Netvrdím že treba žiť prehnane skromne. Samozrejme každý by mal mať právo na kvalitný život, prístup ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, primeranému množstvu techických zariadení a vybavenia a možnosť slobodne realizovať svoje predstavy a myšlienky (pokiaľ nie sú v rozpore s udržateľným spôsobom života).

Ak si spočítate svoju ekologickú stopu (kalkulačky nájdete na internete) tak vás možno prekvapí, že už aj s pomerne skromným životom vám vyjde to, že ak by každý žil tak ako vy, tak by sme potrebovali viac ako len jednu planétu Zem. Je to tak preto, lebo naše technológie a dopravné prostriedky sú veľmi nešetrné k životnému prostrediu, konzumujeme a vyhadzujeme príliš veľa, recyklácia takmer neexistuje a ľudstvo je preľudnené. Ideálny počet obyvateľov na planéte Zem by nemal byť viac ako 1 miliarda.

Možno každý stý človek ktorý toto číta bude mať podobný názor ako ja. Ale nie je sa čomu čudovať, pretože táto spoločnosť nám neponúka veľa radosti zo života okrem peňazí a toho čo si za ne môžeme kúpiť. Láska, nádherná príroda, zvieratá, priatelia, rodina, dobré vzťahy, to je dnes často nedostupný artikel. Ak aj budete mať šťastie na úžasných ľudí okolo seba, či životnú lásku, dosť často sa môže stať že vás opustia, lebo sa podľa nich neviete postarať o nich a o seba aspoň tak, ako nám to ukazujú každý deň pravdivé televízne reklamy. Ale možno to neboli úžasní ľudia a treba si nájsť iných.

Ja som aj napriek tomu našiel uspokojenie aj bez väčšieho množstva peňazí. Je to oslobodzujúci pocit nemať stále pred očami materiálne nesplnené sny. Samozrejme vždy je niečo čo potrebujem a chcem, ale občas uprednostním voľný čas pred časom stráveným rozmýšľaním ako tisíc spôsobmi okradnúť svojho blížneho.

Ak by neboli v spoločnosti peniaze ako by to vyzeralo ? Vráťme sa niekoľko tisíc rokov späť, alebo použime príklad ďalšieho domorodého kmeňa nedávno nájdeného blízko mesta Lima v Peru, ktorý sa ešte nikdy nestretol s našou „vyspelou“ civilizáciou. Správa o tomto kmeni prebleskla médiami asi pred rokom či dvomi.

Ľudia v takýchto spoločenstvách nepoužívajú peniaze. Bohatstvo sa tu meria obvykle materiálnymi statkami v podobe kôz, oviec, pšenice, zemiakov, rôzneho jedla, oblečenia a výrobkov každodennej potreby.

Bohatý človek by mal takýchto statkov viac ako iný. Znamenalo by to napríklad že by mal 1000 krát viac pšenice, zemiakov, oviec a iných predmetov ako ostatní. Napríklad ostrov na ktorom táto komunita žije, však z princípu nemôže poskytnúť každému človeku neobmedzené zdroje. Takýto bohatý človek by sa k svojmu bohatstvu dostal pravdepodobne silou, zastrašovaním a inými neetickými princípmi. Každému by bolo hneď jasné že ten človek ubližuje iným, vlastníctvom toľkého množstva jedla vo svojich sýpkach, ktoré mu tam iba hnije.

Povedzme však že by sa tento bohatý človek dostal k svojmu bohatstvu inou formou. Vymyslel by napríklad železný pluh na oranie, na zber obilnín a zeleniny by používal zvieratá, časom by vymyslel rôzne dômyselné zariadenia. Teoreticky by si takéto bohatstvo zaslúžil. Avšak ak by si vyrobil viac ako by v skutočnosti potreboval, drancoval by pôdu, zneužíval a zabíjal by veľa zvierat a inak ničil zdroje ktoré mu poskytuje naša planéta.

Ak by dal bezplatne svoje vynálezy všetkým ľuďom, ktorí by si primerane zvýšili svoj životný štandard. bol by to od neho pozitívny krok a on by vedel že keď pomôže nezištne ľuďom okolo neho, tak pomôže aj sebe, lebo všetci budú spokojnejší, šťastnejší, budú pracovať menej a v takej spoločnosti chce predsa žiť aj on.

Náš človek si však povedal. Prečo by som za svoj vynález nemohol mať väčší a rýchlejší prospech ? A tak aj urobil. Železný pluh, vodný mlyn na múku a ďalšie sofistikované nástroje začal predávať ľuďom za rôzne formy odmeny, alebo od nich vyberal nájomné za používanie týchto zariadení.

Niektorí ľudia keď videli ako si dobre žije, začali podnikať podobne ako on. Po niekoľkých rokoch sa spoločnosť rozdelila na majetných ľudí, ktorí boli obvykle inteligentnejší a na úbožiakov, ktorí obvykle neboli tak vynaliezaví, alebo neboli tak zdraví, či dominantní ako tí druhí. V spoločnosti stúplo násilie najmä z nedostatku jedla.

Neustále však bolo mnoho ľudí, ktorí videli že bohatí žijú na úkor chudobných. Majú neúmerne veľa jedla, pôdy a iných zdrojov, ktoré nie sú neobmedzené pretože všetci žijú na jednom ostrove.

Bohatí však vymysleli ďalší vynález. Boli to peniaze. Keďže spoločnosť už dávno nebola založená na princípe lásky a pomoci svojim blížnym, ale už naplno fungoval výmenný obchod, ospravedlnili ich zavedenie takýmto princípom. Je predsa jednoduchšie vymieňať peniaze ako tovar.

Boli v tom však aj ďalšie skryté zámery. Ak má niekto v sýpkach mnoho pšenice a veľa ľudí hladuje, tak je jasné že niečo nie je v poriadku. Ale ak má niekto veľa peňazí, tak za prvé to nikto nemusí vedieť a za druhé, peniaze sa predsa nedajú jesť ako pšenica, takže je to asi v poriadku.

Peniazom sa začala robiť reklama a každý ich mal rád. Aj ten kto ich veľa nemal. Ten kto ich veľa nemal ich vlastne mal ešte radšej ako ten kto ich mal viac. Vznikali prvé banky. Vymysleli sa úroky. Peniaze začali vyrábať nové peniaze a nikomu to nepripadalo zvláštne.

Každý ďalší vynález ľudstva neslúžil na to aby zlepšil život celej spoločnosti, ale bol predávaný za peniaze. Vynálezca zbohatol, ale v konečnom dôsledku sa život spoločnosti zlepšil len málo, alebo sa dokonca zhoršil a viac skomplikoval.

Každé zvyšovanie bohatstva sa často opieralo o väčšie drancovanie prírody a celej planéty.

Vo svete kde 1% ľudí vlastní 40% bohatstva na Zemi,

vo svete kde každý deň zomrie 34 000 detí kvôli chudobe a ľahko vyliečiteľným chorobám

a v ktorom viac ako 50% populácie žije z menej ako 2 dolárov na deň

je jedna vec jasná.

Niečo funguje veľmi zle.

Ak chcete štastnejší život, skúste sa oslobodiť od pocitu stále niečo nové chcieť a vlastniť a snažte sa zlepšiť svoj život v oblasti vzťahov, zdravia a nájsť v živote aj iné radosti. Zoberiete tak tomuto systému hlavný nástroj ovládania a otroctva.

Poznámka: To ako funguje monetárna politika a peňažný systém v našej spoločnosti je načrtnuté napríklad vo filme Peniaze ako dlh (Money as dept).