Môj farebný denník

Poznámka: Tento článok vznikol v roku 2010 a od vtedy sa situácia mierne zlepšila. Napríklad v roku 2013 navštívila Severnú Kóreu delegácia Googlu vedená bývalým guvernérom štátu Nové Mexiko Billom Richardsonom. Delegáti navštívili niektoré univerzitné študovne kde môžu študenti používať internet (avšak pravdepodobne stále prísle cenzúrovaný).

Ak navštívite Severnú Kóreu, mobilné telefóny a mnohé iné elektronické zariadenia vám môžu byť zabavené už na letisku. Izby na hoteloch sú často odpočúvané a novinári môžu v krajine filmovať len s povolením. Aj tak je ale dovolené filmovať iba vzorové modely fariem, domov, dedín a škôl. Rozhovory sa môžu robiť iba s ľuďmi, ktorí boli dopredu vybraní a ich odpovede boli schválené.

V krajine sú dve siete mobilných operátorov. Jednu používajú vládni predstavitelia a armáda. Tú druhú používa iba veľmi malá elita z 23 miliónov obyvateľov. V tejto sieti sa však nedovoláte do zahraničia ani sa nepripojíte na internet.

V Severnej Kórei, ktorej oficiálny názov je Kórejská ľudovodemokratická republika nemá prístup na internet takmer nikto. Namiesto toho tu existuje intranetová sieť, ktorá je dostupná najmä na univerzitách. Na rozdiel od Číny, kde je internet cenzurovaný a nedostanete sa napríklad na stránky YouTube, Facebook, alebo Twitter, je v Severnej Kórei táto sieť úplne samostatná. Nachádzajú sa tu iba vybrané informácie, ktoré schváli severokórejská vláda.

V rozhovore pre televíziu BBC (odkaz nájdete nižšie) vysvetľuje študent metalurgie na univerzite v Pchongjangu, že nemôže porovnať výsledky svojho výskumu s kolegami inde vo svete. Systém mu to jednoducho neumožní. Okamžite ale dodáva. “Náš drahý vodca, nám láskavo dal všetko čo potrebujeme vedieť do nášho intranetového systému”.

Vo výnimočných prípadoch je však umožnený prístup na cenzurovaný internet malej skupine vedeckých pracovníkov, alebo študentov.

Obyvatelia Severnej Kórei, ktorí utečú a dostanú sa do susednej Južnej Kórei, musia najprv stráviť niekoľko mesiacov vo vládnych vzdelávacích centrách, pretože v bežnej modernej civilizácii by sa jednoducho stratili. Keď sa zapoja do normálneho života, najviac zo všetkého obľubujú to, že môžu jesť čo chcú a kedy chcú, že môžu hovoriť s priateľmi cez telefón a používať internet, na ktorom nie sú tajomstvá a kde každý môže vedieť všetko !

Zdroje:

http://news.bbc.co.uk/2/hi/programmes/newsnight/8711951.stm

http://news.bbc.co.uk/2/hi/programmes/newsnight/8701959.stm

http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_in_North_Korea