Môj farebný denník

[Poznámka: Téme z nadpisu sa venujem na konci článku]. Nikdy ma neprestane prekvapovať nekonečná hlúposť ľudí v štátnych a samosprávnych inštitúciách. Keď minulý rok predkladalo KDH návrh novely o hazardných hrách kde navrhovalo zvýšiť odvod z prevádzkovania číselných lotérií zo 17 na 18% z hernej istiny (výška prijatých vkladov), tak sa viedla rušná diskusia či je to naozaj dobré riešenie a či to nebude mať negatívny dopad na príjmy do štátneho rozpočtu.

Podobne rozmýšľajú aj starostovia a miestni poslanci v tisíckach miest a obcí na Slovensku. Väčšie mestá, alebo miesta s vysokou koncentráciou hazardu by jeho vysokým zdanením, alebo obmedzením, prišli podľa nich aj o niekoľko tisíc až desaťtisíc eur na výpadku z príjmu do miestneho rozpočtu. Za jediný výherný automat sa napríklad samospráve odvádza až 1500 EUR ročne. Nikoho však nenapadne, že takéto obmedzenie môže mať aj opačný efekt na štátny a miestny rozpočet.

Vďaka novele zákona o hazardných hrách z dielne KDH však môžu mestá a obce hracie automaty na svojom území zakázať. Pochopiteľne budú tento zákaz zavádzať vo väčšine prípadov iba obce, pretože poslanci vo väčších mestách na to nemajú odvahu, boja sa zastrašovania a tiež si myslia že by takto mestský rozpočet prišiel o veľa peňazí. K 29.11.2011 sme mali na Slovensku 22 miest a obcí, kde primátori a starostovia majú predsa len trocha zdravého rozumu a robia aj niečo pre svojich občanov. Tu je zoznam miest, kde boli zakázané hracie automaty:

Poradie Mesto/Obec Starosta/primátor:

1. Brezany Kamil Pecko 2. Brusno Viera Krakovská 3. Čierny Balog František Budovec 4. Čimhová Ľubomír Števuliak 5. Gbeľany Jozef Martinček 6. Hubová Stanislav Nechaj 7. Jablonov nad Turňou Pavel Hric 8. Lietava Pavol Gašpierik 9. Likavka Marián Javorka 10. Liptovská Teplá Vladimír Šimalčík 11. Liptovské Sliače Ján Ondrejka 12. Madunice Alena Jelušová 13. Nitrianske Pravno Jozef Balčirák 14. Podolínec Iveta Bachledová 15. Pukanec Ján Kováčik 16. Sabinov Peter Molčan 17. Spišský Štiavnik Mária Kleinová 18. Stankovany Rudolf Baleja 19. Trenčianska Turná Peter Mikula 20. Vinica Béla Hrubík 21. Zuberec Vladimír Šiška 22. Humenné Jana Vaľová

Aktualizované 25.6.2012 : Poslanci Starej Ľubovne odhlasovali zákaz hracích automatov platný od začiatku roka 2013

Tu sú dva názory žien na toto rozhodnutie, prevzaté z článku denníka Sme:

„Súhlasím s tým, že v krčmách nebudú automaty. Chlapov nebudú lákať a nenahádžu do nich celú výplatu. Ak si budú chcieť zahrať, dobre si premyslia, či pôjdu až do mesta,“ reagovala na zmeny matka troch detí z Ľubochne.

„Doma povedia, že idú iba na pivo. Keď ale uvidia blikajúci automat, neodolajú a pokúšajú šťastie. Najprv vhodia päť eur a nevstanú, kým nie je ich peňaženka prázdna. Teraz ich nebude mať čo lákať,“ povedala Magdaléna, ktorá bojovala so synovou závislosťou na automatoch.

Naopak, v týchto mestách a obciach sa vedenie rozhodlo, že hracie automaty nezakážu:

Nitra, Piešťany, Beladice, Pohranice, Senec, Senica, Skalica, Zlaté Moravce, Vráble, Šaľa, Trnovec nad Váhom a Kráľová nad Váhom.

Ďalšia plánovaná novela na obmedzenie hazardu od budúceho roka (2013), ktorej obsahom má byť napríklad aj zákaz podávania alkoholických nápojov v herniach, podľa zástupcu Asociácie hier a zábavy a majiteľa spoločnosti Slovmatic, Igora Vicela ohrozí až 5 tisíc ľudí zamestnaných v odvetví výherných prístrojov. To v súčasnosti zamestnáva viac ako 15 tisíc ľudí. Tvrdí, že v praxi poklesne aj samotný výber odvodov v tejto oblasti a obecné rozpočty a štátny rozpočet prídu o 40 miliónov eur.

Takýto páni chcú asi povedať, že hazard predsa zamestnáva dva krát viac ľudí ako napríklad Volkswagen Slovensko a ak tu chceme mať druhý Volkswagen tak musíme znížiť odvody z hazardu aspoň na polovicu a zvýšiť počet hracích automatov.

Poďme sa pozrieť aké je odvodové zaťaženie hazardu na Slovensku. Neviem či mám úplne aktuálne informácie ale malo by to byť pri číselných lotériách 18% z istiny (vkladov), 29% z istiny pri hazardných hrách v kasíne (z toho 3% do rozpočtu obce). V prípade kasína je istina vklady mínus výhry. Pri stávkových hrách je odvod 5 až 5,5% z istiny.  Pri hracích automatoch sa platí paušálny odvod. Ročný poplatok za videohry (napr. Blackjack) je asi 4700 eur, z toho sa samospráve odvedie 800 eur, za výherný automat sa ročne odvádza 3400 eur, z toho samospráve 1500 eur.

Jeden automat stojí údajne okolo 7000 eur a po piatich rokoch sa musí vyradiť. Asi si dokážete predstaviť koľko peňazí musí od menej inteligentných ľudí vytiahnuť, aby si na seba a svojho majiteľa dokázal zarobiť.

Neviem koľko minulý rok, ale v krízovom roku 2009 Slováci minuli na hazard 2,16 miliardy eur. To je takmer celý rozpočet školstva a takmer 2 krát viac ako bol rozpočet zdravotníctva (z ktorého sa lieči aj gamblerstvo) a tiež 2 krát viac ako potrebujeme budúci rok získať naviac do štátneho rozpočtu na plánované zníženie deficitu verejných financií.

Navyše sa do hazardu nepočítajú také hazardné a navyše podvodné hry ako sú rôzne televízne telefonické hry. Tie sú pravdepodobne vedené ako obyčajné vedomostné súťaže. Tu sa strácajú tiež milióny eur ročne. ( Článok o nich je napríklad tu http://daimonion.blog.pravda.sk/2012/04/14/televizne-telefonicke-hry-a-ministerstvo-financii/ ).

Ročné príjmy z hazardu do štátneho rozpočtu sú len niečo cez 100 miliónov EUR (v roku 2013 sú odhadované vo výške 114 miliónov EUR) a aj napriek tomu sú pre politikov vidinou ľahko získaných peňazí a neradi by sa ich vzdali. Nie je sa čomu čudovať keď aj v štátnej lotériovej spoločnosti sú takmer vždy dosadzovaný nominanti vládnúcich strán. Tam často dochádza k štedrým odmenám a sprenevere financií.

Je to logické a kto tomu neverí, nech sa ide pozrieť napríklad do mesta kasín Atlantic City aká je kriminalita tam, v porovnaní s podobnými okolitými mestami. Nech sa tiež opýta tam pôsobiacich charitatívnych a neziskových organizácií aké príbehy píše miestne gamblerstvo. Naši vládni a samosprávni predstavitelia o ničom takom asi nepočuli, alebo sú ovplyvnení veľkou loby a záujmovými skupinami z hazardného priemyslu. To, že poslanci nemajú vôľu príliš zdaňovať hazard, pekne ukazuje aj video zo susednej Českej republiky ( Otázky Václava Moravce z roku 2009 http://www.youtube.com/watch?v=c7ZqUZRqXuk ).

Zástupcovia hazardného priemyslu tvrdia, že odvodové zaťaženie hazardu je na Slovensku jedno z najvyšších v Európe. Existujú ale aj krajiny kde je hazard viac obmedzený ako u nás, napríklad vo Švédsku. Podnikať v hazarde tu môžu iba firmy, ktoré dostanú licenciu od štátu a ich hlavným účelom sú aktivity v sociálnej oblasti (dobročinné aktivity). Tiež tu platí na hazard zákaz reklamy (http://www.out-law.com/page-11212).

Súhlasil by som so zvýšením odvodov za hazard aj na úroveň 50% z číselných lotérií a kasín (aj keď definícia istiny je u kasína vklady mínus výhry a je teda pri rovnakej sadzbe nižšia ako pri lotériách a tipovaní). Pri stávkových kanceláriách je situácia trocha zložitejšia, pretože tipovať sa dá aj cez internet na zahraničných portáloch. Ale aj tu by malo prísť k podstatnému zvýšeniu odvodov, 5,5% je málo (aj keď internetové spoločnosti ich majú obvykle nižšie). Pri hracích automatoch  by sa mohli ročné poplatky zvýšiť aj na dvojnásobok, alebo ich zakázať či prísnejšie obmedziť na celom území Slovenska. Automaty sú asi najrizikovajšie pre spoločnosť zo všetkých druhov hazardných hier. Viem si však predstaviť aké scény a zastrašovanie by nasledovalo už pri náznaku takýchto opatrení.

Je takmer jasné, že miestni gambleri v krčmách po zrušení hracích automatov neprejdú k internetovému hazardu na niektorom zahraničnom portáli. Veľké riziko je však pri súčasných stávkujúcich. Internetové spoločnosti ponúkajú často vyššie výhry ako kamenné práve preto, že majú menšie náklady a sú zaregistrované v štátoch s nízkym daňovým a odvodovým zaťažením (Malta, Gibraltár, britský ostrov Man). Príkladom sú firmy Bwin, Bet 365, Doxxbet alebo Betathome. Odhaduje sa, že v súčasnosti tvorí internetové stávkovanie asi 10% zo všetkých podaných stávok, takže to ešte nie je až tak veľa.

Podľa našej legislatívy je stávkovanie na zahraničných portáloch nezákonné, pretože na Slovensku môžu podnikať iba spoločnosti s licenciou od MF SR. Avšak legislatíva Európskej únie je nadradená našej a stávkové spoločnosti sa ohradzujú, že licencia vydaná v inom štáte je platná na celom území EU.

Vo Francúzsku sa pokúšali tento problém riešiť tak, že blokovali finančné transakcie z a do stávkových kancelárií. Narazili však na obmedzenie článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúceho sa voľného pohybu kapitálu. V Taliansku (a snahy boli aj v Česku a na Slovensku) sa pokúšali ísť blokovaním internetu na úrovni internetových poskytovateľov. Tento pokus však tiež nebol veľmi úspešný. V roku 2011 bol na Ministerstve financií pod vedením Ivana Mikloša návrh blokovať takéto internetové spoločnosti na základe odôvodnenia, že majú značnú konkurenčnú výhodu oproti slovenským. Návrh však zrealizovaný nebol.

Európska únia o tomto probléme vie a v roku 2012 plánuje prijať novú legislatívu v oblasti online gamblingu. Jeden z návrhov bol aj zákaz internetového hazardu, avšak narazil na odpor krajín ako Malta, alebo Veľká Británia kde sa takýmto spoločnostiam dobre darí.

Ak výrazne zvýšime odvody na hazard a urobíme poriadok so skrytým hazardom (napríklad televízne telefonické hry) a znížime tak množstvo vložených peňazí do hazardu z viac ako dvoch miliárd iba na jednu miliardu eur, tak podľa vyššie spomínanej štúdie by sa nám do ekonomiky mohli vrátiť ročne ďalšie tri miliardy. Aj keby sa po tomto kroku príjmy z hazardu do štátneho rozpočtu znížili, na daniach by sa z týchto uvoľnených peňazí mohlo späť vrátiť aj niekoľko desiatok či stoviek miliónov eur. V ďalších rokoch by sa postupne vyšším rastom HDP a vyšším výberom na daniach mohla získať aj jedna miliarda eur. Ďalší potrebný krok by mala byť aj informačná kampaň za zníženie gamblerstva. Na to však treba aj niečo reálne robiť a porozmýšľať (však páni poslanci, nie len zvyšovať DPH a iné dane).

Zákaz hazardu by samozrejme nebol dobrým riešením, pretože ten by sa pravdepodobne ďalej rozvíjal v podsvetí a v čiernej ekonomike kde by sa nedal kontrolovať. Rozhodne ho ale treba podstatne zredukovať.

Ak sa podľa politikov hracie automaty rovnajú VÝRAZNÉMU prínosu pre hospodárstvo, teda rastu HDP a tvorbe pracovných miest, je naša krajina vo veľmi veľkom nebezpečenstve ak má vo vedúcich pozíciách takých nevzdelaných ľudí. Bol by som rád ak by si to kompetentní uvedomili, ocenenie danej firme odobrali a verejne sa priznali že urobili chybu. Uznanie si chyby a ospravedlnenie je prirodzené, no z úst slovenských politikov vychádza veľmi málo.

Čo a kto bráni väčšiemu obmedzeniu hazardu ? Ak by náhodou vláda zvýšila „dane“ na hazard na 50%, myslíte že ľudia sa začnú búriť a pôjdu protestovať do ulíc ? Alebo nám bude zadosťučinením to, že obmedzíme gamblerstvo a jeho následky, že to prinesie štátnemu rozpočtu 1 – 2 miliardy eur ročne, udržíme schodok štátneho rozpočtu pod 3% HDP, budeme môcť znížiť DPH na tovary a služby na 19%, DPH na potraviny na 10% ?

Ale najmä to, že konečne začneme dávať na školstvo, vedu a výskum oveľa viac peňazí. Inak sa vedomostná spoločnosť na Slovensku budovať nedá. Každý vyspelý štát investuje prednostne tam. Ak to neurobíme, navždy zostaneme jednou veľkou montážnou fabrikou s pásovou výrobou, kde namiesto robotov pracujú chudobní slováci.

Na záver prikladám jeden zaujímavý článok
http://svarda.blog.sme.sk/c/295168/Preco-loterie-nie-su-nicim-inym-ako-dalsou-danou-pre-chudobnych.h

Príloha:

www.slov-matic.sk/clanky/tasr09122011.doc